U15: Staršie žiačky vstúpili do súťaže

Staršie žiačky (roč.2008) z Basketbalového klubu mládeže prehrali v prvom súťažnom zápase v novej sezóne vysoko v Poprade.  

BAM Poprad – BKM Žilina 100 : 35 (31:07,25:12,22:09,22:07)
Šmihovská 17, Sobolová Vik. 8, Ondrašinová 5, Korenková 4, Macúchová 1, Šlosárová, Balogová, Sobolová Van., Beňušová, Dupkalová, Čačková
Fauly: 20 - 12      TH: ZA 33% (7/21) - PP 38% (3/8)

Hodnotenie trénera:
„V súťažnom zápase sme ešte nikdy tak vysoko neprehrali, ale hrali sme vo veľmi improvizovanej zostave, bez viacerých skúsených hráčok. Zvykneme sa presadzovať práve cez našich vysokých hráčov a tí nám práve chýbali. Súper bol jasne lepší, hral rýchlo a jednoducho. Najväčší problém sme mali v obrane, kde sme nestíhali zachytávať rýchle útoky súperiek. Neskoro sme zaujali obranu a nehrali sme kolektívne, nepomáhali sme si v nej. Novým dievčatám nemožno uprieť snahu, ale zatiaľ to na túto úroveň jednoducho nestačí. V útoku nás zase brzdila mizerná streľba – len 19% (TH: 33%). Pochváliť musím náš útočný doskok, pritom sme vôbec nemali výškovú prevahu.
V posledných 2 rokoch nám skončili/odišli 4 opory a takáto diera sa nedá len tak zaplátať zo dňa deň. Nezostáva nám nič iné len postupne a trpezlivo zapracovať nové hráčky, dávať im príležitosť bez ohľadu na výsledky v tejto sezóne. Musíme tiež dúfať, že nás v tejto sezóne budú obchádzať zranenia/choroby kľúčových hráčok. Zápas nám jednoznačne ukázal, že ich zatiaľ nemáme kým nahradiť.
V širších súvislostiach treba povedať, že aj v iných kluboch majú už v tomto veku nedostatok hráčok, často ich riešia spoluprácou s inými klubmi (požičiavaním, výmenou, hosťovaním a pod.). Potom kombinované družstvá napr. RK/PP, NR/TT, PN/St.Turá/Myjava a pod. Bohaté kluby si môžu dovoliť aj kupovať hráčky už v tomto veku, menšie kluby tomu po zaplatení výchovného nemajú ako zabrániť. Hráčky odídu aj proti našej vôli a nám potom vznikajú problémy s udržaním družstva.
V našom konkrétnom prípade sme sa museli rozhodnúť: Buď družstvo rozpustiť, alebo zabudovať nové hráčky. Je to síce dlhá a tŕnistá cesta, ktorá prinesie efekt najskôr za rok, za dva, ale pokladám za správne dávať príležitosť predovšetkým naším žilinským dievčatám, a to aj za cenu prechodných neúspechov. Navyše aj keby sme chceli, v blízkom okolí žiadne kluby na spoluprácu nemáme. Jednoducho si musíme vychovať dostatok vlastných hráčok, teda treba zintenzívniť náborovú prácu. Inú cestu nevidím.“

(PGE)