Žiačky nezopakovali víťazstvo vo Valašskom Meziříčí

Dievčatá roč.2002 z Basketbalového klubu mládeže v Závodí nastúpili v nadregionálnej moravskej súťaži kategórie U15 (roč.2001) na palubovke tímu Valašské Meziříčí. V silne oslabenej zostave len so siedmimi hráčkami nedokázali zopakovať domáce víťazstvo nad týmto súperom. Nevládali vzdorovať fyzicky dobre disponovanému súperovi, po vyhratej 1.štvrtine im postupne odchádzali sily a nakoniec jasne prehrali.

BK Valašské Meziříčí (2001) – BKM Žilina 65:38 (09:12,23:06,15:13,18:07) 
Tadesse 11b, Soliarová 8b, Chovancová, Káčerová a Tomiczková po 5b, Derkitsová a Hepnerová po 2b
Fauly: 11/21   TH: VM 24/8 (33%)  –  ZA 8/3 (38%)

Hodnotenie trénera:
„Pred týmto zápasom nás postretla až neuveriteľná smola. Okrem troch už dlhšie zranených podkošových hráčok (Miška, Vanessa Betka), chýbajúcej prvej rozohrávačky Natal a chorej Zuzky nám tesne pred zápasom vypadli ďalšie dve podkošové hráčky. Soňu pohrýzol večer pred zápasom do prsta pes a Táňa si tesne pred odchodom na zápas prepichla ruku na plote. Takúto situáciu si vo svojej 28-ročnej trénerskej kariére skutočne nepamätám. Zostalo nás len 6 aj s novou hráčkou Romčou, ktorá odohrala vôbec 1.zápas s naším tímom. Našťastie sa obetovala Soňa, rozhodla sa hrať aj s boľavou rukou, i keď vlastne vôbec nemohla použiť pravú ruku a hrala len ľavou rukou, čo je v basketbale samozrejme obrovský hendikep. Zaslúži si za to pochvalu a môj obdiv. Nakoniec nás teda bolo aj s ňou aspoň „6 a pol“. Všetky dievčatá však obetavo bojovali a napriek absencii našich opôr spočiatku kládli súperovi tuhý odpor. Postupne sa však prejavila fyzická prevaha súpera, obzvlášť keď sa nám vyfaulovali Sima s Evkou a už sme nemali koho striedať.
Každá minca má však 2 strany. Pozitívom bolo to, že teraz museli zobrať na svoje plecia zodpovednosť dievčatá, ktoré na to vôbec neboli zvyknuté a napriek prehre sa vôbec nestratili. Za výkon sa určite hanbiť nemusia. Súpera sa nezľakli a kým vládali, hrali s ním rovno cennú partiu. Navyše nehrali sme so slabým súperom, doma sme ho v oveľa silnejšej zostave zdolali len po tuhom boji.
Hrali sme kolektívne a všetky hráčky dokázali skórovať. Najväčšou našou slabinou bol doskok, pretože súper mal výraznú výškovú prevahu. Boli sme nútení veľa strieľať zvonku a predsa len v tejto vekovej kategórii je streľba zvonku všeobecne málo úspešná. Dôležité ale je, že sme dokázali až 85-krát vystreliť. Bohužiaľ úspešnosť bola len 20%. TH sme na moje prekvapenie strieľali lepšie ako domáce dievčatá (38% ku 33%).
V tomto zápase sme zažili aj malú historickú udalosť. Adel sa nezmazateľne zapísala do histórie tímu, keď strelila prvú trojku nášho tímu v súťažných zápasoch. Výborný výkon podala na poste rozohrávačky Evka. Veľmi milo ma prekvapila a je to pre nás veľký prísľub do budúcnosti. Napriek zdravotným problémom spoľahlivo zahrala Vanes T. a pod košom odviedla kus dobrej roboty Soňa. V obrane v poli sa prekonávali Sima s Alex. Nestratila sa ani Romča, aj keď to mala veľmi ťažké. Absolvovala s nami len 1 tréning a bol to jej 1.zápas za náš tím. Pod košom odviedla tiež kus dobrej roboty. Verím, že postupne bude pre nás stále platnejšou hráčkou.“

(PGE)