Žiačky priniesli z Dánska ZLATO!

Dievčatá z Basketbalového klubu mládeže v Závodí sa medzi vianočnými sviatkami a Novým rokom zúčastnili s družstvom roč. 2002 (U14)  na veľkom medzinárodnom turnaji v dánskom Lemvigu za účasti 1 600 hráčov/hráčok a 160 družstiev z 53 klubov v 20 kategóriach. Postupne sa vo svojej kategórii stretli s dievčatami z Belgicka, Dánska, Holandska, opäť Dánska a Poľska. Dievčatá zúročili skúsenosti spred dvoch rokov a turnaj tentoraz vyhrali, keď dominovali jasne vo všetkých zápasoch. V konkurencii 12 družstiev obsadili 1.miesto. Okrem toho bola Soňa Soliarová vyhlásená vo svojej kategórii za najužitočnejšiu hráčku (MVP) celého turnaja.

BKM Žilina-Závodie - Kortrijk-2 (Belgicko)       49 : 14 (26:10)
                            - Naestved (Dánsko)              51 : 13 (27:00)
                            - BV Hoofddorp (Holandsko)  37 : 11 (18:07)
                            - Viby Basket (Dánsko)          24 : 05  (12:00)
                            - IUKS Lider (Poľsko)             43 : 25 (20:12)

Body :    
Soliarová-68, Rajčanová-29, Gažiová-25, Vavrová-18, Ďuranová-13, Káčerová-10, Tadesse-9, Gašpieriková-8, Chovancová-6, Hepnerová-6, Tomiczková-4, Michaličková-2, Buryová-2

Najviac doskokov v útoku: Soliarová, Ďuranová, Gažiová, Vavrová
Najviac doskokov v obrane: Rajčanová, Soliarová, Tadesse 
Najlepšia hráčka v poli (rozdiel získ. a strat. lôpt): Rajčanová, Gažiová, Vavrová
Najfaulovanejšia hráčka: Soliarová, Rajčanová, Káčerová, Gažiová
Najviac faulujúca hráčka: Soliarová, Káčerová, Rajčanová
Najviac blokov: Rajčanová
Najviac prihrávok: Tadesse, Vavrová, Ďuranová

Hodnotenie trénera:
„ Pred 2 rokmi sme v tejto kategórii obsadili len 4.miesto. Dievčatá vtedy doplatili jednoznačne na to, že nás bolo len 7 a behom 2 a pol dňa absolvovali 6 zápasov. V závere im jednoducho už chýbali sily. Vzali sme si z toho poučenie, tentoraz sme prišli s 13 dievčatami a nikoho sme nenechali na pochybách, že sme najlepším tímom. 12 družstiev v našej kategórii bolo rozdelených do 3 skupín po 4 družstvá. Ako víťaz skupiny sme postúpili priamo do semifinále. Všetky zápasy sme vyhrali minimálne 18 bodovým rozdielom, čo pri hre na 30 min. hrubého času je jednoznačný rozdiel v kvalite.
Presadzovali sme sa hlavne nekompromisnou agresívnou obranou po celom ihrisku, s čím si súperi zjavne nevedeli rady. Druhou výhodou bol náš široký a vyrovnaný káder, ktorý nám umožňoval udržovať vysoké tempo hry. Súperi mali zväčša len 8-10 hráčok a kádre neboli také vyrovnané. Strelecká úspešnosť z hry 38% je veľmi slušné číslo. Nedarilo sa nám len na TH (24%), ale to bolo pravdepodobne spôsobené tým, že sme hrali niektoré zápasy s malými loptami (č.5), pričom slovenskú aj českú súťaž hráme od tejto sezóny už len s loptami č.6.
V prvý deň sme sa stretli s družstvami z belgického Kortrijku a dánskeho Naestvedu. Tie nám veľa problémov nenarobili, boli to dobrí súperi na rozohratie. Po 17-hodinovej ceste (1.400 km) som bol zvedavý, ako rýchlo sa aklimatizujeme, ale nebol to žiadny problém. Najviac som bol z toho asi unavený ja. Dievčatá si rýchlo zvykli na pre nás nezvyklé podmienky (bývanie, strava, telocvične, lopty, ...).
V druhý deň sme sa o víťazstvo v skupine streli s najlepším holandským družstvom z Hoofddorpu. Po výbornom výkone sme súpera nakoniec jasne zdolali. Bolo vidno, že mu počas zápasu dochádzajú sily. Potom sme v nezvyklom čase večer o 21,30 zdolali po výbornom defenzívnom výkone aj najlepší dánsky klub z Viby. Tomu sme dovolili za celý zápas streliť len 5 bodov. Po zápase zavládla obrovská radosť, dievčatá už vedeli, že minimálne strieborná medaila nám už neunikne. Dánsky tréner vyjadril pochybnosti, či naše hráčky nie sú staršie, ale odkázal som ho na internet, všetky naše hráčky sú aj s fotkami na webe. Každý si to môže ľahko skontrolovať. Nie je to náš štýl, snažíme sa vždy hrať férovo. Z podvodom dosiahnutých víťazstiev by sme ani nemali radosť.
Na tretí deň sme potom hneď ráno o 9,00 nastúpili na centrálnom ihrisku s kapacitou 1.300 divákov na finále proti poľskému družstvu IUKS Lider víťazovi v tejto kategórii spred 2 rokov. Mali sme málo času sa poriadne vyspať, ale súper bol na tom rovnako, tiež hral svoje semifinále v rovnakom čase ako my. Samotnému zápasu predchádzala zaujímavá zápletka. Dievčatá sa už tešili, že vyhráme kontumačne, lebo súper podľa pravidiel na zápas načas nenastúpil, prišiel 13 min. po začiatku. Nakoniec sa však predsa len hralo, súper len prišiel o rozcvičku. Najprv sme sa len veľmi ťažko rozbiehali, akoby na dievčatá padla ťarcha zodpovednosti. Hrali sme veľmi nesústredene a nerozcvičený súper s nami ľahko držal krok. Ale prestriedali sme, vsadil som na víťazné tipy, ktoré nakoniec dokázali nápor na psychiku odraziť a postupne sme svoju hru zlepšovali. Celkovo sme nepodali vo finále svoj najlepší výkon, ale na súpera to stačilo. V druhom polčase mu už aj došli sily, takže sme zápas v pohode doviedli do víťazného konca, pričom všetky dievčatá dostali v závere možnosť si zahrať.
Všetky hráčky si zaslúžia veľkú pochvalu za nasadenie v zápasoch, obrovskú túžbu uspieť, ale aj za predvedené výkony. Bolo to ťažké zvládnuť hlavne v hlavách, doteraz sme vždy doniesli len tú zemiakovú medailu, a teraz sa tu črtala šanca na zlato pred skvelými dánskymi fanúšikmi, ktorí nás búrlivo povzbudzovali, a po zápase sa živo zaujímali o naše dievčatá.
Z jednotlivcov nás strelecky ťahala najviac Soňa, v poli podávali stabilne výborné výkony Natal, Evka, Betka a Ema. Spoľahlivo zahrali Táňa, Vanes T., Alex a Adel. Milo prekvapila výkonom Romča. V obrane bola veľmi platná Zuzka, dokázala ubrániť aj najnebezpečnejšie hráčky súpera. So zdravotným problémami nastúpila Vanes G., odohrala málo minút, ale keď hrala bola oporou. Miška sa po dlhom zranení postupne vracia do bývalej formy.
Celkovo som s organizačným zabezpečením turnaja ako aj so športovou úrovňou veľmi spokojný. Chcem poďakovať všetkým zúčastneným za vzornú reprezentáciu klubu, mesta i celého Slovenska. rodičom za pomoc s dopravou ako aj organizačným zabezpečením počas turnaja. Pre dievčatá to určite bola aj veľká skúsenosť v cudzom svete a veľká motivácia začať sa poriadne učiť jazyky. Pre náš klub je to veľký míľnik, určite víťazstvá na turnajoch v zahraničí sa nerodia každý deň. V roku 2016 budeme zvažovať účasť našich 2003 na tomto turnaji v kategórii U14. Úspešné 2002 skúsia pravdepodobne turnaj v poľskej Bochnii.“

Hodnotenie pani zdravotníčky:
"Po 17- hodinovej ceste autami sme dorazili do dánskeho mestečka Lemvig. Ubytovali sme sa a išli na večeru. Stáli sme v niekoľko zástupovom rade okolo celej veľkej haly s kapacitou 1 300 divákov. Ale domáci usporiadatelia mali situáciu pod kontrolu. Všetko prebiehalo rýchlo a v pohode sme sa najedli.
Okrem zápasov isto majú dievčatá veľa iných zážitkov. Museli vyskúšať svoje znalosti z angličtiny. Niektoré uhájili jednotky zo školy, iné si pomáhali rukami, nohami. Naučili sa nový "povzbudzovací sonet", starostlivo si pred zápasmi upravovali vlasy do rovnakého zapletaného účesu.
Podarilo sa nám  ísť si pozrieť aj mestečko. Prešli sme sa uličkami, boli v prístave, urobili zopár fotografií a prefúkaní na kosť sme sa vrátili do triedy, kde sme boli ubytovaní.
Od začiatku všetky a všetci vo výprave verili, že isto budú zlaté medaily. Bolo jasné, že víťazné družstvo dostane aj turnajové tričká. Dievčatá pokukávali po tričkách v stánku, ale pre istotu si nekupovali, lebo načo by im boli dve. Dobre urobili. Dostali krásne tričká a hlavne také, ktoré sa na turnaji ani kúpiť nedali. Boli len pre víťazov s nápisom Nr.1.
Dievčatá spoznali veľa nových priateľov. Mnohí z nich nás potom povzbudzovali vo finále. Bolo milé ako sa chlapci z hľadiska naučili mená a prezývky dievčat, ktoré mali na tričkách a v priebehu finále znelo - Afro, Bocián, ...
A tak rýchlo prešlo tých pár dní, že sme sa opäť pobrali na cestu domov. Nad ránom sme sa vrátili do Žiliny. Ako som videla na fotkách vítali tam svoje zlaté dievčatá hrdí  rodičia s transparentom. Milé."

(PGE)